Z dejín Bošáca
Názov obce pravdepodobne pochádza od eremitských mníchov, ktorí pravdepodobne žili v Bošáci a mali tu drevený kláštor – bosonohý mních – Bosák.
Bošácka dolina bola osídlená už v praveku. Najstaršie nálezy o prítomnosti človeka pochádzajú zo susedných Trenčianskych Bohuslavíc, kde bol objavený tábor lovcov mamutov zo staršej doby kamenej. Najvýznamnejšie nálezisko z neskorej doby kamennej sa nachádza v lokalite „Pohančeniščia“ v Bošáci. Pamiatky z tohto nálezu boli tak významné, že podľa miesta ich nálezu bola pomenovaná mladšia vývojová etapa bádenskej kultúry ako „bošácka skupina“. Bošácka dolina bola osídlená aj v dobe bronzovej, hlavne v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Typickým pre toto obdobie je žiarový spôsob pochovávania na popolnicových poliach. Mŕtvych po obrade spopolnili a popol uložili do urny. Žil tu ľud lužickej kultúry popolnicových polí. V Bošáci sa nachádzali pohrebiská v lokalite „Pohančeniščá“, smerom na Zabudišovú – lokalita „Kopce“.
179
Rímsky nápis
Z doliny máme nálezy keltských mincí, hlavne z Trenčianskych Bohuslavíc. Po Keltoch prenikli na naše územie Germáni a Slovensko sa ocitlo v susedstve Rímskej ríše. Z roku 179 je aj rímsky nápis z hradnej skaly neďalekého Trenčína, ktorý hovorí o sídle Laugaricio. V Bošáckej doline sa našlo aj niekoľko rímskych mincí, z čoho možno usudzovať, že tadiaľto prechádzala obchodná cesta.
1380
Prvá písomná zmienka
Uprostred Bošáckej doliny sa nachádza obec Bošáca, ktorá je prvýkrát písomne spomenutá roku 1380 s pôvodným názvom ,,Bosach“. Neskôr v roku 1506 ako Bosacz a roku 1773 Bosacza, po maďarsky Bosác. Obec je známa najmä krásnymi krojmi, typovo totožnými s krojmi blízkeho Dolného Srnia a Moravského Lieskového.
1341
Tatársky vpád
V roku 1341 zasiahol Uhorsko „Tatársky vpád“, pričom jedna vetva útočiacich Tatárov prechádzala cez Moravu a následne priesmyky v Bielych Karpatoch na Slovensko, aby sa pokúsili dobyť Trenčín. Je teda pravdepodobné, že do Uhorska vpadli aj cez Bošácku dolinu. Mnohé osady na Považí zanikli, ako aj pôvodná osada Nového Mesta nad Váhom.
18. storočie
Obyvateľstvo
V 18. storočí prebehla kopaničiarska kolonizácia a boli postupne osídlené podhorské a horské oblasti doliny. Počet obyvateľov Bošáce sa postupne zvyšoval. V roku 1784 tu žilo 2146 obyvateľov, v roku 1900 už 3488 obyvateľov (naproti tomu v Novom Meste nad Váhom v tomto období žilo 5 294 obyvateľov) a v roku 1940 4409 obyvateľov.
1950
Oddelenie osád
V roku 1950 dochádza k oddeleniu 24 kopaničiarskych osád od obce Bošáca a vzniká tak nová obec Nová Bošáca. Počet obyvateľov tak v Bošáci výrazne poklesol, na 2494. No najväčší pokles počtu obyvateľov súvisel s budovaním priemyslu na Považí a sťahovaním obyvateľov Bošáce do miest, hlavne Trenčína, Nového Mesta nad Váhom a iných miest. Pokles sa zastavil až na konci 20. storočia, a dnes v Bošáci žije asi 1370 obyvateľov.
Bošáca bola v minulosti sedliackou obcou, naproti tomu v susedných obciach Trenčianske Bohuslavice a Zemianske Podhradie žili i významnejšie šľachtické rody. Dominantným spôsobom obživy bolo poľnohospodárstvo. Okrem tradičných plodín typických pre toto podnebné pásmo ako sú obilniny, zemiaky, zelenina, konope malo v Bošáci tradíciu pestovanie ovocia. V 18. – 19. storočí tu prekvitalo aj ovocinárstvo. Sušené ovocie, najmä slivky a hrušky prepravovali povozmi k Váhu, nakladali na plte a odvážali na dolniaky do okolia Komárna, ba aj do Budapešti. Po vybudovaní železnice v roku 1878 využívali hlavne túto dopravu. Známe bolo a aj je výroba ovocných destilátov, najmä „Bošáckej slivovice“. V Bošácke doline boli taktiež ešte v prvej polovici 19. storočia aj vinohrady. Choroba ale spôsobila, že vinohrady museli byť zrušené. Významní boli i remeselníci. V 19. storočí bolo v Bošáci 11 mlynov. Okrem mlynárov tu pôsobili kolári, stolári, kováči a ďalší remeselníci. Tradíciu v Bošáci má i kultúrna a spolková činnosť. Nedávno sme si pripomenuli storočnicu ochotníckeho divadla v Bošáci. Taktiež tu spolkovú a športovú činnosť vykonávali spolky Sokol a Orol, ktoré mali v Bošáci svoje telocvične a športoviská. Známe boli najmä sokolské sprievody obcou.