Múzeum Bošáckej doliny
V strede obce, v susedstve Bošáckej pálenice sa nachádza múzeum skanzenového typu. Jeho brána pre návštevníkov sa prvýkrát otvorila na jeseň v roku 1996. Zakladateľmi múzea sú učitelia na dôchodku Ján Jurák a Adam Rýdzi, ktorí prostredníctvom darov od občanov Bošáckej doliny zriadili a zachovali kultúrno –historický obraz života v našej doline. Ide o pôvodný sedliacky dom. Múzeum pozostáva z podúkolia, zariadenej obytnej časti, hospodárskej časti, stodoly, pivnice a letnej kuchynky. V dome sa nachádza zariadená izba s pôvodným nábytkom, kuchyňa s klasickou murovanou pecou a komora, kde dominujú krosná. V hospodárskej časti je maštaľ pre hovädzí dobytok, maštaľ pre kozy, chlievik pre ošípané, kurín pre sliepky. Nechýba dielňa domáceho majstra, latrína a hnojová jama. Na dvore je vybudovaný prístrešok z poslednej stojacej stodoly v Bošáci, so zachovaním osobitnej väzby dreva. V stodole je hospodárske zariadenie potrebné pre vykonávanie rôznych poľnohospodárskych prác, ako vozy, sečkovica, mláťačka… V peknej letnej kuchynke je vstavaný kotol na varenie slivkového lekváru. Pivnica v minulosti slúžila na uchovávanie ovocia a zeleniny počas zimných mesiacov. Súčasťou expozície sú aj vzácne bošácke kroje, ktoré sú zdobené ručne šitými výšivkami.
Na výročné sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc múzeum ožíva tradíciami a zvykmi, ktoré sú späté s týmto obdobím. Najväčšou poriadanou akciou je kultúrny program na Bošácke hody pod názvom Čie sú hody ? Naše hody! Remeselný jarmok, vystúpenia folkloristov a sprievodné akcie ako pečenie domáceho chleba, varenie slivkového lekváru, slivkové guľky… sú potešením pre všetkých obyvateľov i návštevníkov Bošáckych hodov.
Múzeum nie je pravidelne otvorené. Návštevu múzea treba ohlásiť vopred/2-3 dni pre plánovanou návštevou/ na tel.č.:
032/7781130
Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci bol vybudovaný v rokoch 1729-1733 v neskorobarokovom slohu ako jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou. Vonkajšie murivo je členené lizénami (zvislý plochý výstupok, napodobňujúci stĺp na čelnej strane budovy bez hlavice a pätky).
Veža kostola má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou (malá nadstavba – vežička na kupole s osvetľovacími otvormi). V lodi kostola sú vsadené piliere, ktoré vytvárajú kaplnkovité priestory. Strop kostola má valenú, lunetovú klenbu, podobne aj priestor pod vežou. Po bokoch sú vybudované pavlače (chórová ochodza). Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je oratórium.
Hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený s farebnými plastikami. Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy sv. Augustína a a sv. Mikuláša, na vrchole pod korunkou Boh-Otec.
Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy sv. Gregora, Viliama, Alžbety, matky sv. Jána Krstiteľa a Anny. Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu Druhého Vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy. Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Pán Ježiš. Krstiteľnica má v pozadí jemne zdobenú dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. anjelom strážcom (z kostola na Skalke). Bočné oltáre: zľava oltár Božského srdca Ježišovho so sochami sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho a druhý – oltár sv. Jozefa, so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca Loyolského, pôvodne z kostola na Skalke. Prvé bočné oltáre – sv. Martina a Panny Márie Šaštínskej – Sedembolestnej.
Maľba stropu v lodi kostola je iluzórna – barokizujúca, z roku 1906, dielo majstra Jozefa Hanulu. Pozostáva zo štyroch hlavných výjavov: Najsvätejšia Trojica; skupina svätcov – sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, Augustín, Cyril a Metod; sv. Štefan uhorský kráľ, Gizela, jeho manželka a bavorská princezná, syn Imrich, ktorý zahynul ako mladý 24 ročný, nitrianske knieža a neskorší uhorský kráľ Ladislav I., Alžbeta, Margita; Panna Mária s Božským dieťaťom; anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy napr. Venite ad me omnes, et ego reficiam vos („Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ Mt 11, 28 ).: .
Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Kostol bol postavený vďaka štedrosti Mikuláša Príleského, nitrianskeho kanonika (+ 6.5.1730). Kostol je však farským až od 12. decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval aj do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. 23. augusta 1789 bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom.
Článok prevzatý z www.bosaca.fara.sk