Ovocinárstvo

Tradičná sušiareň ovocia

sušiarni môžu kontaktovať priamo rod. Maruškovú na čísle telefónu: 0908 280936, kde dostanete podrobné informácie.

Z otvorenia sušiarne

V sobotu 19. septembra sme mali v Bošáci, v časti Zabudišová malú slávnosť, ktorou sme si pripomenuli a snáď aj z časti obnovili tradície ovocinárstva v Bošáckej doline.

Každá sedliacka domácnosť mala za domom v „humne“ svoju sušiareň, kde sa ovocie sušilo na drevených „lesách“. Známa bola a aj je výroba tradičných ovocných lekvárov a hlavne ovocných destilátov, známej „Bošáckej slivovice“, ktorej tradícia zatienila sušenie ovocia. Sušiarne v Bošáci a na okolí sa v druhej polovici 20. storočia postupne vytratili. Zostalo ich veľmi málo, možno by sme ich dokázali zrátať na prstoch oboch rúk a aj to sú v havarijnom a nefunkčnom stave.
Až v nedávnej minulosti ukázal Jozef Struhár skupinke nadšencov pre ovocinárske tradície, ktorí mapovali staré a krajové odrody ovocia v Bošáckej doline, sušiareň rodiny Maruškovej, predtým Naďovej, ktorú dlhé roky nevyužívanú, poznačil zub času.

To bola výzva pre tých správnych ľudí na čele s Brunom Jakubcom, aby vypracovali projekt rekonštrukcie a hlavne ho zrealizovali. V priebehu tohto leta sa počas niekoľkých stretnutí v rámci tvorivých dielní podarilo sušiareň obnoviť tradičnými stavebnými postupmi v celej svojej kráse. Veľká vďaka patrí všetkým jednotlivcom i organizáciám, ktorí sa do realizácie projektu zapojili.
Ďakujeme koordinátorovi projektu Brunovi Jakubcovi, občianskym združeniam a ich členom, ktoré sa najviac zaslúžili na obnove sušiarne v Bošáci v časti Zabudišová prostredníctvom projektu „Pec nám spadla“ a to občianskym združeniam: Pre prírodu, Kvas, Genofond. Poďakovanie patrí Nadácii Ekopolis, ktorá v rámci grantového programu „Zelené oázy“ podporila tento projekt. Veľké poďakovanie patrí aj rodine Maruškovej, ktorá poskytla svoju sušiareň na realizáciu projektu a umožnila tým využívanie sušiarne obyvateľom, samospráve a občianskym združeniam. Projekt s radosťou podporili aj Obec Bošáca a Mikroregión Bošáčka. Taktiež v budúcnosti radi podporíme akékoľvek aktivity, ktoré prispejú k obnove ovocinárskych tradícií v našej Bošáci.
V sobotu sa pri sušiarni stretli nielen nadšenci pre ovocinárstvo a tradície, členovia občianskych združení, ale aj obyvatelia, priatelia a turisti. Teplo zo sušiarne, krásna vôňa a výborná chuť rôznych druhov sušeného ovocia, lahodný mušt, príjemní a milí ľudia a veselé pesničky potešili určite každého, kto sa tohto milého podujatia zúčastnil.
Tak teda nech sa sušiarni darí a robí nám všetkým radosť výbornými pochúťkami.

6. miesto pre jabloň z Bošáce

Jabloň získala v ankete Európsky strom roka 2018 6. miesto. Ďakujeme Vám všetkým za vaše hlasy, zdieľanie a podporu.

Hruška ružová – Strom roka 2015, 3. miesto Európsky strom roka 2016

Hruška rastie v Bošáci, v miestnej časti Zabudišová, na lúke popri ceste schádzajúcej do Ivanovskej doliny. Hruška má 200 rokov, je vysoká 14 metrov s obvodom kmeňa 231 cm.
Ružová hruška alebo ľudovo Ružovka je typickou miestnou starou odrodou hrušky, ktorá rastie v Bošáci, v Zabudišovej a Novej Bošáci. Jej výskyt v iných lokalitách na Slovensku ani v Českej republike nebol zistený, o jej existencii sa nepíše ani v starých pomológiách.


Plody sú šťavnaté, výraznej sladkej chuti s dlhou tenkou stopkou. V minulosti aj v súčasnosti sa využívajú predovšetkým na výrobu destilátu – hruškovice, ďalej na sušenie a v prípade odhadnutia správneho času zberu aj na zaváranie.
Ako miestna krajová odroda má Ružovka pre Biele Karpaty veľký význam. Táto krajová odroda bola zmapovaná realizáciou projektu Bielokarpatský ovocný poklad, ktorý bol podporený prostredníctvom Programu švajčiarsko – slovenskej spolupráce v rámci rozšírenej Európskej únie. V súčasnosti rastie v Bošáckej doline do tridsať jedincov tejto odrody hrušiek.

Ružový príbeh

Bošáca a jej ovocinárska tradícia. Tradícia, ktorá bola na vrchole svojho najväčšieho rozkvetu koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vznikali ovocné sady, ľudia sadili stromy na záhumienky, polia a lúky. Ovocie spracovávali a bolo hlavným zdrojom ich obživy. Prišla kolektivizácia a mnohé ovocné skvosty „museli“ ustúpiť sceľovaniu.

Dnes tu máme už len malú časť tohto kultúrneho a prírodného bohatstva v podobe starých ovocných sadov, záhumienok či solitérov, ktoré ukrývajú staré odrody hrušiek, jabloní, sliviek…

Anketa Strom roka, ktorú organizuje Nadácia Ekopolis, je nám miestnym dobre známa. Veď už dva razy sa vďaka aktivite miestneho ovocinára Jožka Struhára dostali do povedomia verejnosti vzácne stromy z našej obce. V roku 2006 sa stala víťazkou ankety hruška planá a v 2011 jarabina oskorušová obsadila krásne tretie miesto. A tak sme sa spoločne na obecnom úrade zamysleli, že dozrel ten správny čas opäť dostať do povedomia ľudí bošácke ovocné poklady. Áno poklady, pretože projekt, ktorý realizovala CHKO Biele Karpaty v uplynulom období pod názvom Bielokarpatský ovocný poklad, mal za úlohu zmapovať všetky staré vzácne odrody ovocných stromov aj v Bošáckej doline. Rozhodli sme sa teda osloviť ľudí, ktorí krížom krážom pochodili našu obec, aby tieto poklady spoznali, s prosbou o spoluprácu pri výbere stromu hodného zastupovať ovocinárske bohatstvo v tejto ankete. Jasnou voľbou sa stala staručká hruška ružová z miestnej časti Zabudišová. Odroda „Ružovka“ je ovocný poklad, ktorého história siaha neznámo kam, ale minimálne dve storočia ju miestni ľudia preštepujú po Bošáckej doline. Jej majestátne stromy sú zdravé a vitálne aj vo vysokom veku. A plody svojou veľkosťou a nezameniteľnou výraznou sladkou chuťou si zaslúžia pozornosť a miesto medzi skorými jesennými hruškami. V minulosti aj v súčasnosti sa využívajú predovšetkým na výrobu destilátu – hruškovice, ďalej na sušenie a v prípade odhadnutia správneho času zberu aj na zaváranie.

Bolo teda rozhodnuté. Poslali sme prihlášku a verili, že postúpime cez odbornú porotu do finálovej dvanástky. Naša radosť bola veľká, keď sme sa dozvedeli, že zo 63 nominovaných stromov z celého Slovenska sa hruška dostala do verejného hlasovania. Našim cieľom bolo „iba“ zviditeľniť obec a jej ovocné poklady, ale keď už sme vo verejnom hlasovaní, prečo neskúsiť uspieť. „Ružovka“ sa vďaka podpore verejnosti, miestnych obyvateľov, občianskych združení a milovníkov prírody a ovocných stromov stala Stromom roka 2015 na Slovensku. Radosť doma v Bošáci a medzi všetkými podporovateľmi bola obrovská. My sme to skrátka dokázali. Prostredníctvom ankety sme opäť pozornosť verejnosti na Slovensku upriamili na potrebu starostlivosti o prírodu, jej nádherné skvosty v podobe krásnych staručkých ovocných stromov.

Záujem o hrušku ružovú začal narastať. Prišli ľudia z ďaleka i z blízka, aby si ju vychutnali v plnej jesennej kráse. A pred nami bola ďalšia výzva. Ako národný víťaz postúpila „Ružovka“ do ankety európskej. Chceli sme čo najlepšie reprezentovať Slovensko, Biele Karpaty a ich ovocné poklady, našu Bošácu. Pri propagácii hlasovania spojili svoje sily Obec Bošáca, CHKO Biele Karpaty, Nadácia Ekopolis, OZ Pangaea, OZ Pre prírodu a OZ GenoFond. Oslovili sme školy v regióne a prostredníctvom ústretových médií aj širokú verejnosť na celom Slovensku. A pridali sa aj známe tváre. So skvelým slovenským hercom a hlavne milovníkom vidieka a ovocných stromov Mariánom Geišbergom sme pripravili krátky videodokument o hruške. K podporovateľom sa s radosťou pridali moderátorka Adela Banášová, speváčka Emma Drobná, europoslanec Richard Sulík, primátor mesta Trenčín Richard Rybníček, herci Zuzana Šebová, Ján Koleník a Jozef Vajda.

Vďaka všetkým podporovateľom a hlasujúcim si 20. apríla v Bruseli na slávnostnom vyhlásení prebral starosta obce Daniel Juráček a zástupca starostu Daniel Bradáč ocenenie za 3. miesto v ankete Európsky strom roka 2016 s počtom hlasov 29 114. Víťazom sa stal dub z Maďarska a druhá priečka patrí lipe z Českej republiky. Výsledok o akom sme na samom začiatku ani len nesnívali.

Radosť neopísateľná. Viacerí sa radovali a radujú. Iní kladú otázku, čo z toho budeme mať, čo sme vyhrali?

Hlavnej hrdinke tohto príbehu to je v podstate jedno, či je prvá, druhá, tretia alebo posledná. Ona má radosť z odborného a hlavne citlivého ošetrenia, ktoré jej doprial ovocinár Ľudo Vašš, z maštaľného hnoja, ktorý dostala do daru pod svoju korunu a zo svojich krásnych prírastkov nového dreva. Lebo vie, že vďaka ošetreniu dostala šancu byť tu s nami ešte veľa rokov.

A my ľudia, sa tešíme. Tešíme sa z toho, že nám krásne zakvitla, odela sa do nádhernej bielej farby, že nám dá sladučké hruštičky. Tešíme sa z toho, že sme v Európe, na Slovensku, v Bošáci upriamili pozornosť na ochranu prírody, jej tajomné aj odkryté poklady, ktoré si treba chrániť, vážiť si ich a starať sa o ne. S láskou sa starať o staručké stromy, sadiť nové, štepiť a zachraňovať to vzácne dedičstvo po našich predkoch.

Anketa nie je o peniazoch, o sláve, o zisku. Je o prírode, o láske, o hodnotách, o príbehoch. O vzťahu ľudí k stromom.

Ďakujeme všetkým hlasujúcim a podporovateľom. My sme sa už do záchrany ovocného dedičstva pustili, ľudia pridajte sa k nám. Vaša Bošáca 🙂

Ovocinárstvo

V celej Bošáckej doline asi od 16. storočia prevládalo hlavne pestovanie viniča, ovocné stromy boli len divo rastúce, nešľachtené. Vzhľadom k napadnutiu viniča perenospórou, došlo v polovici 19. storočia k úplnej likvidácii vinohradov v našej doline. Zásluhou Gejzu Ostrolúckeho a ovocinárov Ľ. V. Riznera a jeho zaťa  Františka Regentíka došlo k vysadeniu najväčšieho sadu vo  vtedajšej Trenčianskej župe s asi tisíckou stromčekov jabloní a sliviek. Bošácka dolina sa tým stala jednou z najvýznamnejších ovocinárskych oblastí na Slovensku. Pestovali sa najmä slivky, belice, durandzie, hrušky, jablká, čerešňe, broskyne, samozrejme orechy a tiež i oskoruše, ktorých výskyt je v súčasnej dobe len veľmi ojedinelý.

Potešilo by nás, keby sa zašlá sláva ovocinárstva postupnou výsadbou a vytváraním nových sadov obnovila.

Sušenie ovocia

O sladkostiach, cukríkoch a čokoláde sa dedinským ľuďom pred rokmi mohlo iba snívať. Ozajstnou pochúťkou hlavne pre deti i dospelých bolo sušené ovocie.Popri pestovaní ovocných stromov sa začalo i so sušením plodov. Sušili sa slivky, duranzie, hrušky, jablká a pomenej, ba vari zriedka, oskoruše.Tradičné sušenie ovocia sa prevádzalo v sušierňach na drevo, boli to malé domčeky stavané zo surovej – nepálenej tehly alebo z nabíjanice z tehliarskej hliny, s ihlanovou – stodolovou strechou pokrytou šindlom alebo plechom. Vo vnútri bola drevená konštrukcia na ukladanie –  drevené lesy vypletané z lieskových prútov. Na lesy sa nasypávalo ovocie na sušenie, na jednu asi 30kg surového ovocia, asi 900 kg na celú kapacitu sušierne. Zdroj tepla sa vytváral v peci z dreva, odkiaľ teplo prechádzalo do šiše. To bol hlinou vymazaný priestor, v ktorom sa hromadilo teplo z pece a z ktorého odchádzal dym do dymovodu. Odtiaľ teplota prestupovala k lesám, tie ktoré boli bližšie k šiši boli skôr hotové, preto sa ovocie  priebežne prekladalo a dosýpalo surovým.Slivky sa sušili celé, jabĺčka a hrušky sa prekrajovali na ,,sčiepky“( menšie časti, väčšinou štvrťky ), aby sa dôkladne presušili .Usušené ovocie sa jedlo samé, ženy z neho varili omáčky ( slivková, hrušková, jabĺčková…), pomleté pridávali na kysnuté koláče. Sušené oskoruše boli a dodnes sú zasa výborným liekom proti hnačke. Uvarili sa a podávali chorému plody aj s odvarom. Sušenie ovocia bola kedysi veľmi ťažká robota, kvalitne vysušiť ovocie bolo doslova umením. Kúriť v peci, vyberať kvalitné ovocie, prekrajovať, nasýpať, preberať a dosýpať na lesy…V Bošáci bolo v minulosti celkom osemnásť sušierní s kapacitou viac ako 150t surového ovocia na sušenie. Sušené ovocie, najmä slivky a hrušky sa z Bošáckej doliny vozili najskôr na pltiach po Váhu, neskôr železnicou až do Budapešti a Viedne. Výbornou pochúťkou, ktorá išla ,,na dračku“ boli vykôstkované slivky, doplnené na miesto kôstky orechovým jadierkom. Dnes je to oveľa jednoduchšie, v obchodoch dostať kúpiť elektrické sušičky ovocia, robota sa zjednodušila, no prišli sme o čaro a kúzlo tejto tradície.

Varenie slivkového lekváru

Džemy z rôzneho ovocia ľudia v minulosti tiež nepoznali. Slivkový lekvár bol však tradičnou pochúťkou, ktorú si ľudia svojpomocne dorábali. Jeho výroba podliehala prísnym technologickým postupom.Ovocie, teda slivky, museli byť vybrané zo stromov s hojnosťou slnečného svetla, aby boli dostatočne sladké a nemusel sa do lekváru pridávať cukor. Slivky sa poumývali, ,,ščiepili“ (polili, aby sa odstránila kôstka), a postupne sa pridávali do medeného kotla s objemom tak 50l – 60l. Kotol bol obmurovaný ( vyzeralo to ako sporák), na vrchu bol drevený miešak. Pod kotlom sa kúrilo výlučne drevom. Zo sliviek vznikala po rozvarení brečka, ktorá sa postupne odoberala, dosýpalo sa nové ovocie, až nakoniec sa zo všetkej brečky varil lekvár, postupným odparovaním vody. Čím hustejší lekvár sa podarilo navariť, tým bol kvalitnejší a dlhšie skladovateľný. Ukončenie varenia sa určovalo podľa skúšky s lyžičkou. Nabratý lekvár po jej obrátení ,,naruby“ sa nesmel odlepiť.Hotový lekvár sa naložil do hlinených, či keramických nádob, po vychladnutí sa oviazal papierom alebo obrúskom a uskladnil sa na povale, kde v suchu vydržal aj tri roky. Celý proces trval vyše dvadsať hodín, varenie lekváru sa nerobievalo každoročne, preto bola dôležitá jeho kvalita, aby vydržal viac rokov.  Hotový lekvár sa krájal iba nožom.V súčasnosti sa varenie lekváru zachovalo ešte v niektorých rodinách. Samozrejme postup je jednoduchší, varí sa v kotloch osadených v kotlinách, s ručným, či elektrickým miešakom a uskladňuje sa v zaváraninových sklenených pohároch.Slivkový lekvár je výbornou pochúťkou na chlieb, ako náplň do buchiet, koláčov, bálešov, ,,perí“ alebo na uvarené rezance.

Pálenie slivovice a iných destilátov

Z dostupných dokladov nie je možné zistiť, kedy sa začala výroba destilátov v doline. Zo spomienok pamätníkov sa dozvedáme, že pred prvou svetovou vojnou bolo v doline, niekoľko páleníc, pravdepodobne s menšou kapacitou. Pôvodná obecná pálenica, prvá v doline bola vybudovaná v roku 1919. Jej vznik priniesol postupný zánik súkromných páleníc.Predovšetkým vysoká produkcia sliviek podnietila i rozsiahlu výrobu presláveného destilátu  slivovice. Pretože v našej doline boli a sú pre slivky žičlivé podmienky, prenieslo sa to i do kvality destilátu a v súčasnosti je slivovica z Bošáce považovaná za najkvalitnejšiu.Tradíciou výroby destilátov, hlavne Bošáckej slivovice, v súčasnosti udržuje a skvalitňuje Liehovarnícky závod Bošácka pálenica.

Zverejnené 9. júla 2020.
Bez úpravy.